V týchto dňoch sme z najvyšších vládnych miest mohli počuť prísľub: “Už nikdy pokles životnej úrovne v našom národe, životná úroveň bude v budúcnosti len stúpať.” Z evanjelia dnešnej nedele počúvame niečo celkom iné.

Predstavme si Ježiša ako stojí v rieke Jordán a žiada Jána Krstiteľa aby ho pokrstil. Stojí vo vode a chodidlá mu klesajú hlbšie a hlbšie do bahna riečneho koryta. Keď izraelskí otroci v Egypte sa plahočili v blate, ktoré miešali so slamou, aby tak vyrábali tehli pre faraóna, Boh sa rozhodol, že sa príde pozrieť na toto utrpenie svojho vyvoleného ľudu a vyslobodí ho. On je to, Ježiš, ktorý sa ponoril do blata ľudskej skúsenosti a histórie, Ježiš, ktorý navštívil svoj ľud.

Ten, ktorý nepoznal hriech, Boh urobil za nás hriechom. Ján Krstiteľ spoznáva Spravodlivého a zdráha sa ho pokrstiť a sám žiada krst Duchom Svätým, namiesto krstu vodou, ktorý vysluhuje, hoci bol naplnený Duchom Svätým už v lone svojej matky a nebolo nikoho väčšieho narodeného zo ženy od neho. Isto sa to naučil od svojej matky Alžbety, ktorá zvolala prekvapená pred Máriou: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“

Keď Jakub sníval o rebríku, ktorý spája zem s nebom, po ktorom možno vystúpiť k Bohu, splnilo sa to nie v pyšnej Babylonskej veži, ale na Ježišovi, ktorý mení vody potopy, na vody nad ktorými sa vznáša Duch Boží. Človeka, ktorý kedysi stál v rajskej záhrade, ale zvolil si radšej stáť v blate zeme, Ježiš nasleduje a zostupuje do Jordánu, pretože bol nám podobný vo všetkom okrem hriechu a zjavil sa v tele podobnom hriešnemu.

Ježiš je nový Mojžiš, pozdvihnutý z vôd tejto zeme, aby nový ľud Boží vstúpil spolu s ním do živej vody nad ktorou sa vznáša Boží Duch. Milovaní, pozrite akou láskou nás obdaroval Otec: Pretože on neušetril vlasného Syna, ako ušetril syna Abrahámovho, ale milovaného jednorodeného Syna v ktorom má Otec zaľúbenie, vydal za nás ako obeť. Boh nesľubuje, ako politici, ale hneď koná. Nevystupuje, ale zostupuje najnižšie ako je len možné. On zostúpil, aby sme my vystúpili k Bohu, lebo aj počas nášho krstu zaznieva: "Toto je môj milovaný syn, toto je moja milovaná dcéra, v ktorom mám zaľúbenie."

Vstúpme aj my do očistného kúpeľa znovuzrodenia Duchom Svätým, ako Izraeliti do Červeného mora a učme sa od neho, lebo On je tichý a pokorný srdcom, ako holubica, čo zostupuje na neho, plná nenásilia a mieru.

Branislav Beniač SJ