V týchto dňoch prebiehajú na Slovensku kňazské vysviacky a novokňazi slávia svoje prvé sväté omše. Do tohto kontextu zapadajú aj čítania nastávajúcej nedele. Z Evanjelia sa dozvedáme, že k Ježišovi prichádzajú veľké zástupy, aby ho prosili o pomoc. A Ježiš, ako dobrý Pastier, nikoho neodmietol, nikoho neposlal preč. Ale počet tých, ktorí k nemu prichádzali bol už taký veľký, že sa mu viac nedarilo počúvať ich a pomáhať im. Preto sa rozhodol prijať k sebe učeníkov, ktorí by mu pomáhali v jeho poslaní.

Vybral si teda dvanástich. Bola to skupinka skôr rôznorodých ľudí, v ktorej územný pôvod a názorová príslušnosť boli až na druhom mieste. To, čo sa rátalo, bola náklonnosť k Ježišovi a poslušnosť jeho slovám. Tieto dve dimenzie predstavujú novú identitu dvanástich, ktorí boli vybraní. Viac sa nerozoznávajú a neoznačujú ako mýtnik, rybár či horlivec, ale ako tí, ktorí sú s Nazaretským. Ako Ježiš zmenil meno prvému z nich, Šimonovi, tým, že ho nazval Peter, tak mení osobnú históriu každému jednému učeníkovi. Ich nové „meno“ je „služobníci Pána“, čiže tí, ktorí vykonávajú rovnaké poslanie spolu s ním. Oni by mali hovoriť rovnaké veci ako hovoril Ježiš, a konať rovnaké skutky ako robil on.

Kto sa stane učeníkom, nie je viac ako predtým. Od toho momentu dostane – ako píše evanjelista – „moc“ vyháňať nečistých duchov a uzdravovať každý neduh a každú chorobu. Táto moc sa odovzdáva učeníkom každej doby a nie iba niektorým, ako napríklad kňazom alebo rehoľníkom alebo exorcistom. Každý kresťan, ktorý počúva Evanjelium a snaží sa ho nasledovať, dostáva už od krstu moc Ducha Svätého. Každému je daná, každý má právomoc ju vykonávať. Avšak táto moc je „slabá“. Nie je to moc politická, ani ekonomická, ani vojenská. Keď Ježiš vysiela učeníkov, hovorí im: „Neberte si do opaskov ani zlato ani striebro ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat ani obuv ani palicu.“ Predsa len tí učeníci potrebovali mať so sebou také veci. Avšak ich „mocou“ bolo slovo a prevaha nad zlými duchmi. Ježiš hovorí: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte.“ Je to pravá moc, ktorá nepochádza od nás, ani z našej tradície, ani z nášho rodinného pôvodu, ani z našich osobných schopností. Je to sila Evanjelia. Svojim učeníkom, ktorí boli stále viac užasnutí nad tak veľkou dôverou, Ježiš pridáva tieto slová: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ Teda táto „moc“ pochádza od Boha. Nik sa ňou nemôže chváliť; avšak v tom istom čase ju nemožno ukrývať kvôli lenivosti alebo strachu.

Ideál kresťana aj celej kresťanskej komunity nespočíva v tom, že sa vzdáme boja, zmeny alebo úsilia. Naopak. Je potrebné nasledovať Pána, aby sme dovŕšili mimoriadne diela, ktoré aj on sám dokonal. Všetci učeníci dostávajú „zadarmo“ túto moc. Aj tí najslabší. Všetci môžu vykonávať túto moc, pretože to nie je nič iné ako láska. S láskou sa ohlasuje Evanjelium, s láskou sa vyháňajú nečistí duchovia a s láskou sa buduje svet krajší a ľudský.

Ján Dubina