Nebojte sa! Nemajte strach, nemajte obavy! Biblia prekypuje touto zvesťou. Vychádza z úst anjelov, prorokov, kráľov... Vo Svätom písme sa vraj toto slovné spojenie opakuje presne 365-krát, ako keby to mal byť náš každodenný chlieb; myšlienka, na ktorú si spomenúť každé ráno hneď po prebudení.
„Nebojte sa ľudí“, povzbudzuje nás Kristus. Nebojte sa tých, ktorí o vás zle hovoria, ktorí vás ohovárajú, nesúhlasia s vami, zasievajú množstvo problémov do vašej cesty a považujú vás za hlupákov. Nemajte strach z ľudí, ktorí zúria proti vám, oponujú vašim aktivitám, ohrozujú vás, násilím vás nútia mlčať, či sa dokonca snažia obrať vás o život.
Obávajte sa predovšetkým tých, ktorí vás hýčkajú, zamotajú do siete kompromisov a diplomatických ústupkov, vzájomných dohôd a ekonomických záujmov. Majte strach z tých, ktorí vám chcú zaistiť ochranu, podporu, láskavosť, či privilégiá. Obávajte sa tých, čo vás oslavujú, podporujú vašu márnomyseľnosť, spôsobujú, že sa cítite dôležití, nenahraditeľní.
Bojte sa tých, ktorí vám pridelia čestné miesto v ich honosných lóžach, ktorí vás pozývajú na bohaté hostiny a darujú vám úlohu v tomto svetskom divadle.
Odmietnite všetko, čo je nutné zaplatiť ústupkami vo svedomí, umlčaním Slova, a spojenectvom s nespravodlivosťou. Obávajte sa tých, ktorí si myslia, že prorocké povolanie možno nahradiť politickou prešibanosťou.
Rozhodne odmietnite servilnosť, pokrytectvo a podozrivé spojenectvá. Bojte sa tých, ktorí si vás ctia preto, že vás chcú zneužiť na svoje vlastné záujmy. Jednoducho povedané, bojte sa úľav a výhod. Nebojte sa vykročiť cestou opustenou, namáhavou a riskantnou. Dôverujte Bohu. Nie ľuďom. Dôverujte málo výhodným podmienkam. Cíťte sa istými v neistote. Vyžadujte záruku nebyť ochraňovaní. Vymáhajte si privilégium byť bezbrannými.
Ak potom budete mať pocit, že už ďalej nevládzete, že ceste ku Kalvárii už Niekto kráčal pred vami. A že jedine v kríži nájdete silu pokračovať.
Nám, ovplyvneným mnohými falošnými mýtmi; zneužitým mocnármi, ktorí sú aktuálne na tróne; pokoreným vnútorným strachom, Ježiš opakuje túto výzvu k slobode: „Nebojte sa!“ Život každého z nás je akoby ostrovom. Prechádzame ním, stretávame starosti a bolesti, predierame sa húštinou a bažinou, až zrazu prídeme na koniec ostrova. A vtedy si uvedomíme, že pláž, ku ktorej sme sa celý život blížili, nie je koncom ostrova, ale začiatkom oceána. Uvedomíme si, že koniec zeme je vlastne začiatkom mora, že záver života je začiatkom večnosti. A práve tam a vtedy podnikneme našu poslednú cestu k večnosti. A to bude pre nás začiatok nového príbehu a novej piesne.


Ľubomír Rebek