Evanjelium nastávajúcej nedele nás v troch podobenstvách pozýva k tomu, aby sme prijali do nášho života nebeské kráľovstvo. Prvé podobenstvo hovorí o roľníkovi, ktorý náhodne nachádza poklad na poli, na ktorom pracuje. Keďže pole nemá vo svojom vlastníctve, musí ho kúpiť, aby sa tak stal aj vlastníkom pokladu, ktorý na ňom našiel. Rozhodne sa riskovať celý svoj majetok, a to len preto, aby nestratil svoju životnú šancu. Hlavnou postavou druhého podobenstva je bohatý obchodík drahocenností, ktorý, ako odborný znalec, našiel perlu vzácnej hodnoty. Aj on sa rozhodol zacieliť na tú vzácnu perlu tým, že predá všetky ďalšie veci, ktoré má, len aby tú perlu mohol kúpiť.

Vzhľadom na tieto objavy, ktoré boli pre oboch nečakané, ich výber je veľmi jasný a rozhodný. Bezpochyby sa jedná o predaj celého ich majetku, všetkého, čo majú. Vedia, že zisk z danej kúpy je výnimočný. Žiada sa tu od nich „obeta“, ako napríklad odporúča Evanjelium o bohatom mládencovi. Ale zisk je nesmierne vyšší. A nebeské kráľovstvo je hodné tejto obety. Veď si len spomeňme, koľkokrát sme pripravení ustúpiť, povoliť, dokonca opustiť všetko, aj vlastnú dušu, len aby sme vlastnili to, o čo máme záujem! Problém je ten, či sa naozaj nachádza v našom srdci Pán a priateľstvo s ním a či dokážeme pochopiť radosť a plnosť života, ktorá je nám znenazdajky predstavená, ako to bolo aj v prípade toho roľníka a obchodníka.

Svätý Ján Zlatoústy vysvetľuje tento úryvok nasledovne: „Na základe týchto dvoch podobenstiev sa učíme, že nie je potrebné zbaviť sa iba všetkých vecí, aby sme mohli prijať Evanjelium, ale musíme to robiť aj s radosťou. Kto sa zbaví všetkého, čo má, musí by presvedčený o tom, že je to pre neho zisk, a nie strata. Totiž tí, ktorí vlastnia Evanjelium, vedia byť bohatí.“

Pre Ježišovho učeníka nespočíva bohatstvo v tom, že bude mať vo vlastníctve veľa vecí, ale v tom, že bude priateľom Boha. Odporúča nám to aj mladý Šalamún, o ktorom budeme počuť v prvom čítaní. Vo chvíli, keď na seba prijíma najvyššiu zodpovednosť vo vzťahu k ľudu, neprosí Boha o dlhý vek na tomto svete, ani o bohatstvo, ale prosí ho o srdce poslušné jeho vôli, aby vedel riadiť ľud spravodlivo a aby vedel rozlišovať dobré od zlého. Posledné podobenstvo nedeľného evanjelia nachádza inšpiráciu v rybolove s chytaním rýb a s ich triedením na brehu mora. Dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tu nám akoby zaznievalo podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou: dobro a zlo sú zmiešané, pokiaľ existuje tento svet. Na jeho konci Boh oddelí zlé od dobrého. Bude to rozdelenie, ktoré sa bude týkať každého jedného z nás, pretože nikto nie je zbavený hriechu. To, čo sa ráta, nie je chválenie sa vlastnou spravodlivosťou, ale priateľstvom s Bohom, ktorý sa približuje nie k zdravým, ale k chorým, ktorý hľadá nie spravodlivých, ale hriešnikov. Nechať v sebe a okolo seba rásť priateľstvo s Bohom je veľký výber, ktorý od nás žiada evanjelium. Je to poklad, pre ktorý sa oplatí predať všetko.

Ján Dubina