Milí poslucháči, v dnešnú nedeľu budeme počuť Božie slovo o uzdravení kanaánskej ženy. Toto rozprávanie je pre nás veľkým príkladom ako sa môže budovať naša viera a aké charakteristiky by mohla mať. Žena z evanjeliového príbehu prišla k Ježišovi a prosila ho o uzdravenie jej vlastnej dcéry. Normálne sme zvyknutí na to, že Ježiš v podstate hneď a rád pomáha. Ale dnes Božie slovo konštatuje: „On jej neodpovedal ani slovo.“ Človek volá – Boh neodpovedá, koľkokrát sa nám to už stalo, keď počujeme len Božie ticho. Pri tejto odpovedi, lepšie povedané neodpovedi Božej končíme často krát naše volanie k Bohu. Kanaánska žena však nie. Zdá sa, že v riešení jej problému narazila na prvú skúšku zo strany Boha. Skúškou Boha pre ňu bolo Božie ticho, akoby Ježišove nekonanie, Božia pasivita. Ako žena prekonala túto skúšku a tak sa môže stať pre nás príkladom? Tak, že pochopila, že je to len skúška a že Ježišovi nejde iste o to aby jej nepomohol i keď tá pomoc môže veľmi rýchle vypadať inak ako si predstavuje ona. Dobre, žena pochopila dôležitú vec. To, ako sa k nej Ježiš správa, je skúška a preto ju sledujme čo robí ďalej. Vytrvalo pokračuje.



No Ježiš pritvrdzuje a hovorí: „ Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ Nie ku tebe kanaánska žena. Teraz sa nás to môže dotýkať osobnejšie. Asi každý z nás verí, že Ježiš môže uzdravovať, robiť zázraky pre tých druhých, veď kňazi o tom skoro každú nedeľu kážu, ale už je ťažšie veriť, že sa to môže stať i so mnou. A možno niekedy obviňujeme Ježiša, že má svojich vyvolených s ktorými robí veľké veci, ale my to asi nie sme. Ako prekonala žena druhú Božiu skúšku? Tak, že sa úplne priblížila k Ježišovi a klaňala sa mu a tým mu vyjadrila totálnu odovzdanosť a vyznala ho za svojho Pána. I keď toto všetko žena prekonáva a naozaj kráča vo viere, Ježiš ešte stále kladie odpor a hovorí: „ Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ „ Áno Pane“ odpovedala žena, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich Pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „ Žena veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane ako chceš.“ Slová na začiatku sa zdajú veľmi urážlivé, keď Ježiš prirovnáva ženinu dcéru ku šteňatám. Ale tu žena prejaví svoju ďalšiu krásnu vlastnosť a tou je pokora. Uvedomuje si, že stojí pred Pánom a Bohom a preto vie, že čokoľvek on povie je pravdivé a že jej nechce ublížiť.



Aj keď Božie cesty zostanú pre nás tajomstvom a nám by sa viac páčilo mať celý chlieb ako omrvinky, postoj kanaánskej ženy nás učí nechať na Bohu čas a spôsob vyslyšania našich prosieb a zároveň pevne a s pokorou veriť ďalej. Neustále sa približovať k Ježišovi, klaňať sa mu, a stále, i po zdanlivých neúspechoch a odmietnutiach, vytrvať v dôvere v jeho lásku a uzdravujúcu moc. Nech si často spomíname na príklad tejto kanaánskej ženy o ktorej i sám Ježiš hovorí: „ Žena veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane ako chceš.“



Roman Titze