Keď sa povie Paraguaj, tým, ktorí sa trochu orientujú v cirkevnom dianí, napadne meno Fernando Lugo. Tak sa volá prezident tejto krajiny, zvolený do funkcie 20. apríla tento rok, ktorý predtým vyše 10 rokov pôsobil ako biskup jednej z najchudobnejších diecéz San Pedro. Dnes sa na krajinu, kde sa vyše 91 % obyvateľov hlási ku katolíckemu vierovyznaniu, pozrieme bližšie.
História a súčasnosť Katolíckej cirkvi v Paraguaji
Paraguaj bol objavený v roku 1530 Sebastianom Cabotom. Už o pár rokov neskôr tu vznikla prvá diecéza Asunción. V roku 1600 sa na území začínajú jezuitské misie. Od roku 1811 je Paraguaj nezávislou republikou a v roku 1870 uznáva katolicizmus ako štátne náboženstvo. V roku 1929 je ustanovená cirkevná provincia Paraguaja, s vytvorením arcidiecézy Asunción, dvoch diecéz a apoštolského vikariátu. Tamojší biskupi v roku 1932 prvýkrát zverejňujú spoločný pastoračný list. O 5 rokov neskôr sa koná 1. národný eucharistický kongres.

Pôsobenie Konferencie biskupov Paraguaja sa dá rozdeliť do troch fáz – prvá patrí do rokov 1929-1955 a biskupi počas nej podporujú svoju službu spoločnými pastoračnými listami a dekrétmi. Druhé obdobie – roky 1955-1960 – je charakteristické rozhodnutím episkopátu pravidelne sa stretávať a radiť o spoločnom postupe. Posledná fáza trvá od roku 1960 až do dnešných dní a predstavuje konsolidovanú činnosť prostredníctvom ustanovenia stáleho sekretariátu. Posledný štatút biskupskej konferencie bol schválený 27. apríla 2000. Na jej čele stojí biskup Encarnaciónu Mons. Ignacio Gogorza Izaguirre a apoštolským nunciom v Paraguaji je Mons. Orlando Antonini.

Cirkevne je krajina rozdelená do jednej metropolitnej arcidiecézy Asunción, jedenástich diecéz, dvoch apoštolských vikariátov a vojenského ordinariátu. Paraguaj zažil aj návštevu hlavy Katolíckej cirkvi. V máji 1988 sem smerovali kroky pápeža Jána Pavla II. v rámci jeho 37. zahraničnej apoštolskej cesty.
Výzvy pre Cirkev
Vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a štátom sú dobré, aj keď tu neexistuje žiadne oficiálne náboženstvo. Ústava zaručuje slobodu vierovyznania a svedomia, ako aj „nezávislosť a autonómiu“ cirkví, zvlášť Katolíckej, s ktorou sa štát snaží spolupracovať. Veľké očakávania v tomto smere plynú z už spomenutého zvolenia niekdajšieho biskupa diecézy San Pedro Fernanda Luga za prezidenta krajiny. Hovorí o tom aj predseda Konferencie biskupov:
„Prvá výzva, ktorú máme v tejto chvíli, je zmena politického scenára. Doposiaľ sme mali prezidenta, ktorý neprechovával výnimočné sympatie ku katolicizmu a vládu, ktorá bola pri moci 60 rokov. Teraz máme nového prezidenta, bývalého biskupa San Pedra, teda nášho spolubrata, ktorý stratil klerikálny stav. Je tu túžba skoncovať s korupciou, ktorá preniká paraguajskou spoločnosťou, a zároveň očakávanie nových horizontov v každom zmysle – ekonomickom, spoločenskom, aj politickom.“ 
Fernanda Luga čakajú veľké výzvy. Tou základnou je fakt, že Paraguaj čelí veľkej ekonomickej kríze – až 60 % populácie žije v biede. Medzi prioritami novej vlády sa teda nachádza agrárna reforma a reštitúcia pôdy, ktorú počas režimu diktátora Alfreda Stroessnera štát zhabal asi 300-tisíc rodinám. Kvôli tomu, že Fernando Lugo bol kňazom a biskupom, sa začali objavovať názory, že Cirkev sa začne podieľať na vláde. Pre Vatikánsky rozhlas reaguje Mons. Izaguirre:
„Pripravili sme dokument, aby sme sa vyhli tomuto zaradeniu, ktoré môže vzbudiť dojem, že Cirkev a štát sú jedna a tá istá vec. Chceli sme vyjasniť, že Cirkev je autonómna inštitúcia a udrží si líniu, ktorú nasledovala už počas predchádzajúcich vlád – byť ohlasovateľkou Božieho Slova... Spolupráca medzi Cirkvou a štátom sa bude prejavovať v jednotlivých projektoch v oblasti vzdelávania, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, za každých okolností si však uchovajúc inštitucionálnu autonómiu.“ 
Predseda Konferencie biskupov Paraguaja spomenul aj výzvy pre krajinu, vyplývajúce zo zmeny politickej situácie:
„To, čo chce paraguajský ľud v tejto chvíli, aspoň z väčšej časti, je ukončenie korupcie. Na druhom mieste sú sociálne priority, pomoc najnúdznejším a teda napĺňanie sociálnej spravodlivosti. Na treťom mieste je potreba poľnohospodárskej reformy, aby všetci tí, ktorí obrábajú zem, mali z nej úžitok. Štvrtá je túžba po tom, aby vláda mala skutočný pocit služby ľudu a aby riešila najnaliehavejšie problémy krajiny, ktoré nútia Paraguajčanov emigrovať kvôli nedostatku práce. Okrem toho národ potrebuje väčšiu bezpečnosť, ktorá sa v našej krajine v poslednom čase dosť zhoršila.“ 
Paraguajská Katolícka cirkev spolu s ostatnými kresťanskými cirkvami v krajine bojuje proti projektom, ktoré sú zamerané proti životu a proti rodine:
„K týmto témam sme sa jasne vyjadrili – nedovolíme, nakoľko to bude v našich silách, schválenie zákonov, ktoré sú proti životu, ako sú potraty, eutanázia, alebo legalizácia homosexuálnych zväzkov. Cirkev je proti tomu. Jednako, prinajmenšom teraz, nie je nič, čo by nás v tomto zmysle mohlo konkrétne znepokojovať.“ 
Benedikt XVI. paraguajským biskupom
„Pastoračné výzvy, ktorým musíte čeliť, sú naozaj veľké a komplexné. Na zabránenie kultúrnemu prostrediu v snahe izolovať Boha zo životov ľudí a spoločnosti alebo pokladať Boha za prekážku pri dosiahnutí šťastia jednotlivca, je potrebné značné misijné úsilie, ktoré kladie Ježiša Krista do centra všetkých pastoračných aktivít“ – tieto slová vyriekol pápež Benedikt XVI. 11. septembra, keď prijal na audiencii biskupov z Paraguaja v rámci ich návštevy Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne. Po tom, čo sa poďakoval kňazom a rehoľníkom za ich horlivosť a lásku, pápež poukázal na dôležitosť spolupráce laikov pri šírení kresťanského posolstva. „Významným aspektom laickej misie je služba spoločnosti prostredníctvom politiky,“ konštatoval a dodal, že je potrebné povzbudzovať laikov, aby žili tento dôležitý rozmer sociálnej lásky so zodpovednosťou a oddanosťou voči ľudskému spoločenstvu, aby nastal pokrok v spravodlivosti, obrane skutočných pravdivých hodnôt, ochrane života, manželstva a rodiny, a teda v ochrane skutočného ľudského a duchovného dedičstva celej spoločnosti. Svätý Otec pozval biskupov, aby boli „živými a vernými“ obrazmi Kristovej lásky voči všetkým svojim bratom, zvlášť tým, ktorí najviac trpia, starším, slabým a tým, ktorí sú vo väzniciach. –dj-