Drahí bratia a sestry,

V čase keď som sa pripravoval na dnešný príhovor stretol som sa s jednou rehoľnou sestrou, lekárkou, ktorá pracuje v hospici. Okrem iných mi porozprávala i túto príhodu. Do hospicu medzi inými bol prijatý i bývalý vojak z povolania. V jeho izbe sa nachádzal obraz Božieho milosrdenstva. Najskôr sa mu to veľmi nepozdávalo, ale neskôr sa mu ten obraz zapáčil a chcel od rehoľnej sestry, ktorá mala pri jeho lôžku službu, aby mu niečo o ňom povedala. A tak sestra rozprávala. Obraz sa mu zapáčil natoľko, že povedal svojej manželke, aby ho niekde zohnala a kúpila, aby ho mohol mať doma, keď sa vráti z hospicu. O nejaký čas sa jeho zdravotný stav veľmi zhoršil a sestra pochopila, že zomiera. A tak sa ho opýtala, či by nechcel ísť do neba. Muž už nemohol hovoriť, ale prikývol hlavou. Vedela však, že nie je pokrstený a preto mu ponúkla krst. Aj na túto otázku jej muž ticho prikývol hlavou. Sestra zavolala kňazovi, aby ho prišiel pokrstiť, ale keďže sa jeho zdravotný stav rýchle zhoršoval, rozhodli sa ho pokrstiť samy.
Drahí bratia a sestry, prečo tento príbeh? V nedeľu si budeme pripomínať Spomienku na všetkých verných zosnulých. Na našich bratov a sestry, ktorí nás predišli do večnosti a s ktorými tvoríme jednu rodinu, jednu Božiu rodinu, pretože máme spoločného otca, ktorým je Boh. Celé ľudstvo má tohto otca a preto každý jeden z nás je zodpovedný za svoju spásu i za spásu svojich blížnych. Božie slovo i Cirkev nás pozýva, aby sme si vzájomne pomáhali pri hľadaní i prijatí spásy. V 1Tim 2,4 sa píše: „Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu.“ Spomínaný pán v našom príbehu dostal milosť spásy v hodine svojej smrti. Príbeh tým, ale neskončil, lebo v tom čase keď ho sestry krstili, ich spolusestry z tej istej komunity mali haváriu na aute. Možno si niekto povie a čo to má s tým spoločné. Možno nemá, ale ja som vnútorne presvedčený a presvedčená o tom bola aj sestra, ktorá mi tento príbeh rozprávala, že milosť spásy, ktorú dostal tento muž sa neudiala len tak, ale že ju vždy musí niekto niečím zaplatiť. Prvý kto platil bol Ježiš a dal svoj život. Havária sestier bola len malá časť obiet a modlitieb, ktoré sestry každodenne predkladajú Bohu za spásu ľudí. Drahí bratia a sestry, Cirkev nás v tomto období pozýva a pobáda získať plnomocné odpustky pre duše v očistci. Je to zvláštna milosť, je to akoby sme mohli niekoho vykúpiť z ťažkých podmienok väzenia.Prečo to neurobiť? Aj ja by som vás chcel pozvať, aby sme prekonali seba samých a tí čo môžu, aby splnili podmienky Cirkvi, ktoré vám kňazi v kostole prečítajú a pomohli našim bratom a sestrám, našim príbuzným, ktorí sa nachádzajú v očistci zbaviť sa ich múk. V jednej piesni o don Boskovi sa spieva: „daj mi duše, daj mi duše, ostatné si všetko vezmi...“ Bratia a sestry, nech nás skutočná láska k druhým učí namáhať sa pre ich spásu. Ako to konkrétne robiť? Svätí, ktorých sviatok budeme sláviť zajtra nám ukázali veľa životných príkladov z ktorých sa môžme nechať inšpirovať. Vyprosujem vám na to Božie požehnanie a príjemný večer.


Roman Titze