Pomaly vstupujeme do druhého pôstneho týždňa a Božie slovo, ktoré si vypočujeme v nedeľu v našich chrámoch nám bude hovoriť o výnimočnom zážitku, ktorý mohli prežiť apoštoli v blízkosti Ježiša a to jest ako sa Ježiš premenil na vrchu Tábor. Pôstne obdobie je pre nás kresťanov spojené s pokusom o vnútornú premenu a preto nie náhodou nám Cirkev predstavuje práve túto udalosť z Ježišovho života. V evanjeliu podľa Marka budeme počuť, že Ježiš vyviedol Petra, Jakuba a Jána na vysoký vrch do samoty, ale evanjelista Lukáš uvádza i cieľ tohto výstupu. Hovorí, že Ježiš vystúpil na vrch modliť sa. A práve počas tejto modlitby sa Ježiš premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. Drahí bratia a sestry, môžeme si všimnúť, že Ježišovo premenenie malo dve charakteristiky. A to po prvé, že Ježiš bol vo vzťahu a to vo vzťahu so svojim Otcom, čo vyžaduje istý druh pozornosti a po druhé bol v istom procese a to v procese modlenia sa, čo naznačuje istý akt vôle. Za týchto okolností sa udialo Ježišove premenenie, ale myslím, že táto evanjeliová udalosť je vzorom každého skutočného premenenia srdca. Byť v kontakte s nebeským Otcom čo samo v sebe zahŕňa postoj byť aktívny, čo by sa mohlo vysvetliť ako byť nasmerovaný na dobro. Tieto dva postoje nám dávajú možnosť vstúpiť do dynamiky Božej, do vedenia Duchom a tak do premeny srdca, čiže obrátenia sa od seba k Bohu, od hriechu ku čnosti, od priemernosti ku svätosti. Boh si nás sám chce viesť a dáva nám príležitosti pre našu zmenu. Stačí, aby sme boli v pozícii učeníka a teda nasmerovaní na Otca a aktívni, alebo v pozícii učeníka-žiaka ako toho, ktorý sa chce učiť z každej príležitosti, ktorá ho v živote stretá a aby sme v týchto situáciách túžili nasledovať Majstra. Nám kresťanom milí poslucháči naozaj k nášmu rastu a našej premene slúži každá príležitosť. Ak máme otvorené srdce všetko nás môže budovať a každú situáciu Boh môže využiť na náš prospech. Azda si aj vy pamätáte na udalosti, ktoré ste zažili a najskôr sa zdali negatívne a po čase ste prišli na to, že ste z nich viac vyťažili ako stratili. A udalosť ako taká sa nezmenila, ale zmenilo sa vnímanie nášho srdca. Ak náš kontakt s Bohom sa neskončí nedeľnou bohoslužbou, ale sa ňou akoby začne. Ak náš kontakt s Bohom sa neskončí rannou modlitbou, ale bude pokračovať i počas celého dňa a bude zavŕšený večernou modlitbou, kedy znova náš celý deň vložíme do Božieho milosrdenstva a azda pri spytovaní svedomia sa môžeme zahľadieť i na to ako nás Pán dnes viedol a ako chcel uskutočniť premenu môjho srdca, moje obrátenie v ktorom mi svojou prítomnosťou pomáhajú, i keď nie vždy to tak jasne dokážeme vidieť moji blízky, sa uskutočňuje. Vtedy začína proces môjho, tvojho, nášho premenenia. Drahý brat a sestra, skús vnímať Boha a to čo si praje práve teraz, lebo teraz je čas milosti, teraz je pre teba deň spásy. Keby to teraz, to Božie – teraz si dokázal vnímať dvadsaťštyri hodín denne, začneš sa stávať človekom Božím, mužom a ženou Božieho premenenia a náš život by sa úžasne zmenil. Dajme drahý brat a sestra v tomto pôstnom období Bohu šancu. Nechajme ho pôsobiť v našich životoch viac ako inokedy a uvidíš, že neoľutuješ. Ak ty budeš k Bohu štedrý, Boh sa nedá zahanbiť. Prajem vám pekný večer.

Roman Titze