Na niektoré skutočnosti sme si už tak zvykli, že ich takmer nevnímame. Venujeme im pozornosť až vtedy, keď nám zmiznú z očí. Ak si niečo chceme viac všimnúť a venovať tomu väčšiu pozornosť, treba na to poukázať alebo na chvíľu to ukryť. Vtedy si všimneme, že nám čosi chýba.
Možno už tušíte, o čom chcem hovoriť. V každom kostole máme pred očami kríž. Je tak samozrejmý, že už uniká našej pozornosti. Od tejto nedele sa kríž zahaľuje, väčšinou fialovým rúškom, aby nám netradične udrel do očí, aby sme mu venovali viac sústredenej pozornosti a zamysleli sa, čo pre nás znamená. Niektorí možno aj viete, že tak, ako mala minulá nedeľa svoj názov – nedeľa Lætare, – teda nedeľa radosti, a bolo to zvýraznené aj ružovou farbou kňazského rúcha, tak aj tá nastávajúca nedeľa má svoj tradičný názov – nazýva sa Smrtnou nedeľou, a je to zvýraznené práve zahalením kríža. Tento názov má na základe toho, že vstupujeme do konečnej fázy pôstneho obdobia.
Zahalený kríž – to je akoby zahalená Kristova tvár, symbol smútku, poníženia a utrpenia, ktoré má podstúpiť. Nad Pánom Ježišom, akoby sa zbiehali mraky ľudskej zloby. Židia ho chcú v zúrivosti zabiť. Hoci sa im to hneď nepodarí, ich nenávisť rastie. Od dnešného dňa až do Veľkej Noci bude čítanie z evanjelia stále dramatickejšie, až napokon vyvrcholí odsúdením nevinného Ježiša a jeho ukrižovaním.
Na význam zahalenia kríža nás upozorní aj úvodná modlitba nedeľnej omše: Kristus sa z lásky k nám obetoval na kríži, lebo on a len on je schopný napraviť zlo, ktoré spôsobil hriech.
Na hodinách náboženstva sme sa učili, že dôsledky Adamovho hriechu boli rozmanité. Najväčším je strata neba. Človek bol stvorený, aby raz videl Boha a bol z toho šťastný; a toto stratil. Ďalej vieme, že rozum sa človeku zatemnil a vôľa sa naklonila k zlému. Človek musí trpieť a nakoniec zomrieť. Toto spôsobil prvý hriech. Aj smrť a bolesť je dôsledok hriechu. Ináč by sme nikdy neumierali. Smrť je trest za hriech človeka, ktorý zneužil svoju slobodu proti Bohu. Odvtedy všetci umierame. Človek stratil takzvané nadprirodzené a mimoprirodzené dary, teda milosť posväcujúcu, svätosť a aj neporušenosť, nesmrteľnosť a dar vedomosti. Tento stav prišiel napraviť Kristus. On nám prišiel otvoriť nebo, aby sme mohli dosiahnuť to, kvôli čomu Boh človeka stvoril, a to je: zažiť Boha ako lásku. Mimoprirodzené dary nám však Ježiš ešte nevrátil. Bola nám ponechaná žiadostivosť a aj smrteľnosť. Ježiš Kristus však vracia človeku možnosť spásy a vrátil mu nadprirodzené dary, najmä milosť posväcujúcu, nadprirodzené vliate čnosti, mravné čnosti, dary Ducha Svätého, pomáhajúcu milosť a opäť otvoril človeku nebo.
Istotu o tom, že môžeme byť zachránení od večnej smrti, nám prináša samotný Ježiš. Práve v evanjeliu nastávajúcej nedele nás utvrdí o tom, že to bol jeho prvoradý cieľ, kvôli ktorému prišiel na svet a za ktorý položil svoj život na dreve kríža. Ježiš hovorí: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ Toto je naša nádej. Ježiš je naša nádej. Dôverujme mu.

Ján Dubina